Life is for sharing

Zacinam mat pocit, ze uz stastne konce ani neexistuju. Vsade kam sa pozriem,riesime, preco byt radsej nestastni ako stastni. … zjavne sme prilis hrdi na to, aby sme sa dokazali povzniest nad malichernostami a skusili sa sustredit na pozitivny vysledok, miesto toho, aby sme si to nestastie v hlave sami privolavali …

V jedno krasne, slnecne popoludnie som si sadla do auta a vyrazila na cesty. Ucel mojej jazdy bol znamo-neznamy … rozhodla som sa totiz zaspominat si na prijemne chvile stravene v istej lokalite nasej malebnej krajiny …
natankovane, nakupene … mozem startovat … poslala som si este jednu sms, ze ak sa niekomu chce … nech pride na „nase“ miesto 🙂

Och, ako milujem cestu autom … hlavne ked idem sama a mozem si spievat na plne hrdlo 🙂 minule som sa tak zamyslela, ze kedysi davno som videla relaciu vysielanu v zahranicenej televizii, kde ludom o ktorych vedeli ze si takto v aute spievaju, naistalovali do auta kameru bez toho aby o tom vedeli a nahravali ich … a samozrejme potom to pustali v telke
keby mne toto niekto urobil … no neviem, ci by som sa nemusela prestahovat do ineho statu
kazdopadne cestu svojim ufulanym tatosom som si uzivala na plno …

Ked som dorazila na miesto, ostala som prekvapena z toho, co ma tam cakalo …
nebolo to kto .. ale co … kopa snehu, ktora len umocnila moje spominanie

Vystupila som z auta … nadychla sa uzasne cerstveho vzduchu … a len tak som sa usmievala 🙂 … celu tuto atmosferu dotvaralo Raffaello, ktore som pojedala a zapijala colou

Konecne som mala dostatocnu hladinu cukru v krvi, zamkla auto, a vydala som sa na prechadzku …
musim povedat, ze uz davno sa necitila tak dobre a hlavne pokojne …
bolo uplne uzasne, len tak sa prejst … precistit hlavu mimo mojej reality … pricom mi vobec nevadilo, ze mi uplne premokli topanky, hlavne ked som objavila nakreslene srdiecko v snehu … aka krasna symbolika … ze to „moje“ srdiecko sa tam predsa zjavilo 🙂

Pomaly, ale isto som si prestala citit prsty na nohach, vratila som sa do auta … nasadla … skontrolovala mobil … sms nedorucena ….

Asi aj keby bola … nikto by sa nebol nezjavil … nevadi … to moje srdiecko, naplnilo aj to nakreslene v snehu 🙂 … ku stastiu nam niekedy staci aj takto malo – ako mne v danej chvili, a v tom je ta krasa …
kazdopadne moja Tour de spomienky sa skoncila stastnym navratom domov, pokojom na dusi, a novou silou do dalsich dni

Vrelo odporucam 🙂 je fajn, zaspominat na prijemne chvile … hoci sa zo spomienok zit neda … aspon nam pomozu prekonat smutok v nasich dusiach