Nie som typ cloveka, ktory dokaze alebo teda, dokazal byt dlho ticho. No moje okolie ma svojim sposobom prinutilo, aby som sa to naucila … vnimat svet, bez toho aby som ho musela komentovat. Zo zaciatku som si myslela, ze sa zblaznim byt v tichosti cely den.
Casom som pochopila, ze len tak byt ticho … a pocuvat ludi, je aj celkom zabavne a poucne …
To ako kazdy z nas si zije v tom svojom svete … ako si je kazdy istym sposobom taka rucna brzda sebe samemu … ako mame strach prekonat samych seba … aby sme dokazali zit stastne a spokojne.
Nie je lahke prekonat svoj strach a to uz z cohokolvek. Niekedy to ani nie je strachu, ale o fixnej predstave, ze takto je to spravne, a ziadna ina moznost neprichadza do uvahy. Vdaka tomuto pohladu je vela z nas „zablokovanych“, pretoze nedokazeme akceptovat nazory a sposoby inych ludi, ktorych nasledne odsudzujeme.
Z vlastneho pozorovania, povazujem za takyto blok tvrdohlavost, zatrpknutost … pricom netrpi len osoba, ktora je tymto blokom “trpi” ale aj ti, ktori ju obkopuju … samozrejme ako pri kazdom nasom „zabrzdeni“.
Je to aj strach …. kedze sme zvyknuti na nieco … a prisposobovat novym veciam je tazke, … ale ma to aj svoje caro, co vela z nas tiez nie je schopnych pochopit …
Istym blokom aj viera … uz v cokolvek … ked sa nedokazeme stotoznit s nazormi inych … a potom ich odsudzujeme a odhaname od seba … pretoze nedodrzuju tie iste pravidla ako my … ale ved pravidla su aj na to aby sa porusovali, samozrejme v ramci normy 
aspon takto som to kdesi zacula
A toto je len zopar zalezitosti, ktore nam sposobuju, ze nedokazeme akceptovat seba a inych … ale ved vsetci sme len ludia … mame svoje chyby … no urcite stoji za to, aby sme na nich pracovali – prasknutim tej nasej bubliny
Celá debata | RSS tejto debaty